Divadelní ochotníci zo Zákamenného.

Beta, kde si?
Milo Urban nás vovádza do dedinského prostredia a roztáča kolotoč klebiet, ľudskej malosti a závisti. Mladá Alžbeta Brtáňová sa vracia z mesta, kde slúžila v domácnosti, o niekoľko mesiacov skôr a navyše s vyššou výplatou. To vzbudzuje prvé otázniky doma: utiekla? Odišla? Neosvedčila sa? Zaplietla sa s niekým? Vysvetlenie, že prišla “iba tak”, neobstojí. Napokon otec vyženie dcéru z domu.
Hra končí tragickou smrťou Bety. Spadla alebo skočila? Táto otázka zostáva nezodpovedaná. Hlavná hrdinka však odvážne čelí nenávisti dedinčanov až za hrob. Urban napísal drámu v čase, keď samovrahov pochovávali – v tom lepšom prípade – na kraj cintorína. Beta ani po smrti nenachádza pokoj a banda klebetníc si od farára navyše vynúti, aby Bete, napriek pochybnostiam o jej smrti, nedali ani zazvoniť.
Urbanova hra prináša potrebnú katarziu vďaka pozitívnym postavám starostu, policajta či nakoniec aj farára (s ktorými sa divák rád identifikuje), avšak smutné je, že celá dedina, prostredie ako také, ostáva nezmenená a naďalej zotrváva na falošných pozíciách svojej morálnej nadradenosti.
A posledné slová, výkrik na kríži ľudskosti, Beta, kde si?, sa ozývajú aj v našich dušiach