O súbore

V Oravskom Veselom v každom období pôsobili osobnosti, ktoré podporovali a rozvíjali miestnu kultúru. V posledných viac než troch desaťročiach sú to manželia Paulína a Serafín Ganobčíkovci, ktorí vedú DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR PILSKO.  Hlavným poslaním súboru je oživovať, vyhľadávať a zapisovať piesne, zvyky, hry, tance od starších pamätníkov v obci, ktorí potichu odchádzajú a s nimi odchádza to vzázne a krásne, čo patrilo k ich životu tak, ako patria polia okolo dediny, stromy pri domoch, kvety na lúkach.

Súbor vznikol v roku 1972 a jeho pôsobenie možno rozdeliť na dve etapy. Prvá – od vzniku súboru po rok 1977. V tomto období súbor nepracoval systematicky, ale len príležitostne, podľa potreby programov na miestne slávnosti. Repertoár bol rôznorodý. Nacvičovali a spievali všetky piesne, ktoré sa členom súboru páčili. Teda netriedili a nezaraďovali pieseň, hru a tanec podľa oblastí, z ktorých pochádza. Počet členov súboru sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 15-20. Veľmi malý záujem o prácu v súbore prejavovali chlapci. Mnohokrát sa stalo, že program bol nacvičený a niektoý z nich odmietol ísť verejne vystupovať.

Úspešné vystúpenia z tohto obdobia:
Roku 1973 Českoslovesnká televízia spracovala 30-minútový dokumentárny film: Ozveny spod Babej hory. Vo filme boli zaznamenané nielen prírodné krásy Oravy, ale aj piesne, pastierske popevky, hry chlapcov z Oravského Veselého a detí z Poľska – Jablonky. Počas prípravy filmu navštívilo našu škola viac významných osobností. Napríklad hudobný skladateľ Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, Ľuba Pavlovičová, p. Tonkovičová, Jana Liptáková, Klimo Ondrejka, Elena Medvecká, Jozef Majerčík. Réžiu mal Karol Strážnický.

V roku 1977 došlo k oživeniu folklóru na Orave, predovšetkým v súvislosti s prípravou programu na folklórne slávnosti Pod Poľanou na Detve. Iniciátorom celého programu bol Ing. Viliam Gruska scenárista, režisér, dramaturg. Jeho cieľom bolo zapojiť do programu „Orava“ čo najviac folklónych skupín. Prišiel aj do Oravského Veselého. Spolu s učiteľkou Pavlou Ganobčíkovou a skupinou ochotných spevákov a tanečníkov pripravili mozaikový program, s ktorým vystupovali nielen v Detve, ale aj na krajskej prehliadke folklórnych skupín v Pribyline a na celoslovenskej súťažnej prehliadke v Žiline a na Myjave. Vedúcou folklórnej skupiny sa stala učiteľka Pavla Ganobčíková, ktorá zároveň aj v skupine účinkovala. Veľkú podporu našla u svojho manžela Serafína, ktorý skupinu hudobne doprevádza na heligónke. Toto obdobie je vlastne začiatkom tvorivej práce manželov Ganobčíkovcov s detským súborom, ktorí si uvedomovali špecifické hodnoty ľudovej kultúry svojho rodiska.

Detský folklórny súbor dostal meno PILSKO podľa vrchu, ktorý sa týči nad dedinou. Činnosť súboru v tomto období už naberala iný smer, pravidelnosť a cieľavedomosť. Záujem o prácu v súbore sa zväčšoval. S nadšením sa hrali zabudnuté hry. Vznikal programový celok pod názvom: Hry a spevi pri pasení kráv. S týmto programom sa zúčastnili na okresnej súťaži v roku 1978 a postúpili na krajskú súťaž detských folklórnych súborov do Likavky. Ich vystúpenie tu porota hodnotila veľmi kladne a okrem 1. miesta bol súbor navrhnutý na celoslovenský festival do Prešova, ktorý sa konal 14. – 16. 9. 1979. Účasť na tomto celoslovenskom podujatí bola pre celý súbor a tiež aj školu sviatkom, na ktorý spomínajú bývalý členovia súboru. Domov si súbor odnášal nielen hlavnú cenu festivalu, ale hlavne množstvo krásnych zážitkov, inšpirácií a nových kamarátstiev. Bolo to stretnutie najlepších spevákov, tanečníkov, hudieb všetkých regiónov Slovenska umocnené krásou ľudového odevu.

Po úspešnom roku 1979 sa súbor dostáva do povedomia na celom Slovensku. Absolvoval množstvo vystúpení doma, na Podroháčskych folklórnych slávnostiach, v Terchovej, Ochodnici a na folklórnom festivale vo Východnej. Členovia súboru spolu s vedúcou sa zapájajú do celonárodného hnutia pod názvom Pri prameňoch krásy. Zámerom hohto hnutia bolo viesť deti k hlbšiemu poznaniu vlastnej kultúry a naučiť ich vyhľadávať zabudnuté hry, piesne, tance, zvyky, riekanky, príslovia, hádanky, rozprávky, povesti, výtvarné ľudové prejavy a tak podnietiť v tomto smere aj ich tvorivosť. Na celoslovenských, krajských a okresných festivaloch sa ukázalo, že ak sú deti aktívne pri poznávaní a vyhľadávaní pôvodných zdrojov ľudovej tvorby, nadobúdajú hlbší citový vzťah, hrdosť i túžbu stať sa pokračovateľmi tých, čo túto krásu vytvorili a dodnes zachovávajú. Všetky nazbierané materiály posielali detské folklórne súbory na Osvetový ústav do Bratislavy a boli vydané v zbierkach pod názvom Deti deťom. Detský folklórny súbor Pilsko poslal zapísaných 10 hier, 12 piesní, 7 tancov, zvyky a koledy na Vianoce. S množstvom nazbieraného materiálu vzniká nová choreografia pod názvom Hej, za vôdom, za vôdom.

Mimoriadny úspech dosiahli na okresnej, krajskej a celoslovenskej prehliadke v Trenčíne pod názvom Pri prameňoch krásy v roku 1980. Súbor sa dostával ešte viac do povedomia, najmä odborníkov aj s medzinárodnou účasťou. Za aktívnu zberateľskú činnosť a štýlový tanečný a hudobný prejav získal súbor diplom a hlavnú cenu. Porota odporučila celý program uviesť ako klenotnicový.

Mnohé programové celky by nebolo možné zostaviť nebyť informátorov. Medzi najvýznamnejších patrí Terézia Sameliaková nar. 1915. So súborom účinkovala v programoch Pri pameňoch krásy. Spievala tu ako sólistka. Na celoslovenskej súťaži na Myjave v roku 1980 získala 1. miesto. Najstarším informátorom bol Marin Ganobjak nar. 1898. Prostredníctvom neho boli zapísané deské hry, riekanky. Veľkú zasluhu na úspechoch súboru má heligonkár Serafín Ganobčík. Bez jeho citlivého hudobného doprovodu, podpory a hlavne ochoty absolovať množstvo nácvikov a vystúpení by súbor neexistoval. V roku 1992 získla v Krupine titul Majster heligonkár Slovenska a v roku 1997 v Krompachoch na celoslovenskom festivale mu udelili titul Laureát festivalu.

Prostredníctvom súboru, ktorý v roku 1993 bol pozvaný na medzinárodný folklórny festival do Francúzska, vznikla družba medzi mestečkom Montjean na rieke Loire a obcou Oravské Veselé. Počas pobytu v Montjean boli deti ubytované v rodinách. Získali si ich srdcia nielen piesňou, ale aj skromnosťou a položili základ ďalším stretnutiam. V roku 1994 navštívili rodiny z Montjean Oravské Veselé. Pri tejto príležitosti podpísal starosta obce Ing. Miroslav Majkút a zástupca starostu obce Montjean zmluvu o priateľstve. V roku 1995 navštívili rodiny z Oravského Veselého Francúzsko. V Montjean ich čakalo nielen milé a pohostiné prijatie, ale aj príjemné prekvapenie. Vybudovali tam novú spoločenskú sálu, ktorá niesie názov Pilsko. Otvorená bola pri príležitosti návštevy obyvateľov Oravského Veselého.

Účinkovaní i úspechov každý rok pribúda. Deti v súbore sa postupne striedali, ale všetky, ktoré vydržali a mali chuť pracovať a mnohokrát sa zrieknuť iných zábav, to neoľutovali. So súborom precestovali celé Slovensko, ba aj zahraničie. Spolupracovali s televíziou a rozhlasom. Svojou bezprostrednosťou, hravosťou a spevavosťou rozdávajú nielen radosť a úsmev, ale hlavne oživujú ľudové tradície svojho rodného kraja. V piesňach, hrách, riekankách uchovávajú goralské nárečie, ktoré pomaly zaniká. Deti už veľmi málo doma komunikujú v náreči.

Práve pričinením detského folklórneho súboru, hlavne ich vedúcich, toto vzácne bohatstvo ostane zachované pre budúce generácie.