Reakcie

„…Pri každom vystúpení detí z Pilska sa dala nájsť „človečina všetkých“, vedúcich, rodičov, učiteľov a najmä detí. Keby všetci títo nechceli, nebolo by „Pilska“, neboli by zaujímavé cesty za ľuďmi, neboli by sa zrodili krásne nápady, nebola by vynikajúca tvorivá robota, neboli by tie nádherné zvonivé hlasy i osobité herecké nadanie detí na svetle sveta. Vďaka Bohu sú. Asi to tak muselo byť, asi to bolo niekde napísané vo hviezdach, asi preto sa vo svojich životoch stretli Pavlínka a Serafín, asi preto aj napriek mnohým lákaniam ostali doma medzi svojimi a to čo od nich získali s láskou a plným priehrštím im vracali a podnes vracajú späť. Úžasné deti z Oravského Veselého, ktorým sa dostalo pôct najvyšších všade, kde prišli, to je výsledok vzácnej výchovy odovzdávanej tým „svojim deťom od svitu do mrku“ mojimi vzácnymi priateľmi Pavlínou a Serafínom spôsobom im vlastným, s veľkou skromnosťou a pokorou, a s  nesmiernou úctou k ľuďom i k svojmu rodisku plným priehrštím už viac než tridsaťpäť rokov…“

Igor Kovačovič, prvý podpredseda Matice slovenskej

„…Nie je náhoda, že detský folklórny súbor Pilsko sa už v predchádzajúcom období vypracoval medzi najúspešnejšie na Slovensku. Poctivosť práce s deťmi, prístup k folklórnemu materiálu i to, že Ganobčíkovci si vybrali možnosť nie najschodnejšiu, ale určite správnu cestu v rozvíjaní detského talentu, nevybočili z nej a neúnavne, pravidelne prekvapovali novými choreografiami, to všetko prinieslo ocenenie, uznanie a úspech. Súbor sa stal synonymom a zárukou spoľahlivosti, pôvodnosti materiálu, prirodzenosti a hravosti scénického spracovania. Stovky vystúpení stoviek detí, ktoré v súbore pôsobili, či desiatky ocenení sú nielen najlepším dôkazom opodstatnenosti existencie Pilska, ale aj najlepšou propagáciou obce a jej kultúry. Pod Pilskom bolo za viac než tridsaťpäť rokov otvorených veľa studničiek. Ich žblnkot silnel a mohutnel do krásy. Odnášal so sebou plodné bahná, ktoré sa usádzali v myslení i cítení divákov. Dnes je súbor pokojnou riekou, zasadenou v širokých korytách, tečúcou svojím smerom isto a cieľavedome. Hladinu už nečeria pochybnosti o správnosti zvolenej cesty – naopak, je pokojná ako zrkadlo, v ktorom sa odráža pestrosť tradičnej kultúry ľudu spod Pilska…“

PhDr. Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského osvetového strediska

„…Pre veselovskú rodáčku Paulínu Ganobčíkovú sa poznanie vnútorného sveta tradícií rodnej obce stalo samozrejmosťou. K tej sa priradila aj samozrejmosť druhá. Úsilie zaštepiť hodnoty sveta tradícií vlastnej obce do vedomia najmladšej generácie. Ako základ úcty k predkom a sebavedomia súčasníkov. K svojmu poslaniu učiteľa týmto priradila svoju osobnú voľbu: byť nositeľom a šíriteľom zanikajúcich etických princípov, aj estetických noriem sformovaných predchádzajúcimi generáciami. Doteraz sa mnohým zdá to, čomu sa s takým nasadením a zanietením desaťročia venovala, ako čosi nepotrebné, zbytočné, snáď aj navyše. Zmysel a podstata jej úsilia sa halí do závoja hmlistej budúcnosti tohto úsilia. Ktože tam dovidí? Bude sa to dať zmerať? Bude. Celkovou kultúrnosťou, harmóniou vzťahov, ušľachtilejšími záľubami, postojmi k prírode, k bezbranným, k starobe. Čím ďalej je toho, čo sa dá Pavle Ganobčíkovej závidieť, viac a viac. Svedkovia sú už dospelí a ako svojprávni vedia o nezvratnom a pevnom zakorenení a vlastnej orientácii v hodnotách, ktoré v detstve prijímali skôr ako zábavu…“

Doc. Ing. Viliam Ján Gruska