Obec Oravské Veselé

Obec Oravské Veselé leží na severe Slovenska vo Veselovianskej kotline v peknom prírodnom prostredí pod juhovýchodnými svahmi Pilska. Obec je obklopená pahorkami Západných Karpát. Najvyšší bod predstavuje vrch Pilsko s nadmorskou výškou 1557 m. n m. Oravské Veselé patrí k najväčším obciam a je súčasťou historického regiónu zvaného ORAVA, ktorý prechádza severom Slovenska a juhom Poľska. Administratívne je začlenené do Žilinského samosprávneho kraja.

Počet obyvateľov: cca 2750
Rozloha obce: 4011 ha
Poloha: 49°31´50´´– 49°26´03´´ severnej zem. šírky
                19°18´48´´– 19°25´50´´ východnej zem. dĺžky
Nadmorská výška: 755 m n. m.

Podnebie

Kataster obce Oravské Veselé patrí do chladnej oblasti, čo je zapríčinené zemepisnou polohou a relatívne vysokou nadmorskou výškou. Oravské Veselé má chladnú horskú klímu s priemernou teplotou v januári –5 ˚C až –6,5 ˚C a s priemernou teplotou v júli 13,5 ˚C až 16 ˚C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1000 – 1400 mm. Najvyššie časti masívu Pilska patria do veľmi studenej horskej klímy s priemernou januárovou teplotou –7 ˚C až –11 ˚C a s priemernou júlovou teplotou 4 ˚C až 11,5 ˚C. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 1200 do 2130 mm. Trvanie obdobia so snehovou pokrývkou je 160 – 180 dní. Pilsko je pod snehom 200 – 250 dní.

Vodstvo

Riečnu os v obci tvorí rieka Veselovianka, ktorá pramení pod juhovýchodnými svahmi Pilska v nadmorskej výške 1 315 m n. m. Spolu s Mútnikom má plochu povodia 52,644 km2 a dĺžku povodia na území chotára obce Oravské Veselé 11,5 km. Významné prítoky Veselovianky sú: Mútnik (taktiež nazývaný riečka Mútňanka), Stráňavský potok, Randová, Hlboký potok, Lopatov potok, potok Rakovce, Vahanovský potok a Balcerčíkov potok. V katastri obce Oravské Veselé sa nachádzajú aj viaceré pramene podzemných vôd. Medzi významné pramene v tejto oblasti patrí prameň Randová s priemernou výdatnosťou 25,8 1.s-1, z ktorého 15 1.s-1 bolo zachytených do skupinového vodovodu pre obce Oravské Veselé a Mútne. V chotári sa nachádzajú aj ďalšie menšie pramene. Známe sú pramene pri turistickom chodníku smerom na Pilsko, pod kótou Dulová a tiež tzv. Dubová studňa.

Rastlinstvo

Najväčším prírodným bohatstvom okolia obce Oravské Veselé sú lesy. V pôvodne drevinovom zložení lesov prevládal smrek s rôznym percentom primiešania listnáčov, jedle bielej, smrekovca opadavého a borovice lesnej. Smrek si udržiava v pôvodných porastoch prirodzenú nadvládu len v smrekovom vegetačnom stupni, kde mu nekonkuruje žiadna drevina. Jedľa biela bola v pôvodných porastoch hojne rozšírená v zmesi so smrekom a bukom lesným. V dôsledku pôsobenia človeka bolo jej zastúpenie výrazne znížené. Vyskytuje sa spolu s bukom v smrečinách. Výskyt buka v minulosti kolísal podľa skupín lesných typov a lesného vegetačného stupňa. V dnešnej dobe je jeho zastúpenie v tunajších lesoch minimálne. V klimaticky najextrémnejších polohách Pilska sa vyskytuje kosodrevina, borievka obyčajná nízka a na horských úpätiach borievka obyčajná. Ojedinele sa tu vyskytuje javor horský, osika, breza, na rúbaniskách a v mladinách rakyta. V blízkosti potokov je možné nájsť jelšu sivú a rôzne druhy vŕb, v smrečinách jarabinu vtáčiu. Z viacerých druhov krov prevláda lieska obyčajná, ruže, hlohy, trnka obyčajná, kalina obyčajná, baza čierna a iné. Okolie obce je bohaté na rôzne druhy podmáčaných lúk, prameniskových plôch a prechodných typov rašelinísk. Vyskytuje sa tu mnoho druhov vzácnych a ohrozených rastlín: ostroplod biely, páperník, tučnica obyčajná, všivec močiarny, rašelinník, parnasia močiarna, mečík strechovitý. Svoje zastúpenie majú v ekosystéme tunajšej prírody lúky. Vznikli na miestach, kde bol v minulosti les. Táto skutočnosť sa odráža na ich rastlinnom zložení. Najrozšírenejšie sú chudobné vresové a psicové porasty, v ktorých rastie čučoriedka, brusnica pravá, vres obyčajný a psica tuhá. O nesmiernej hodnote okolitej prírody svedčí aj skutočnosť, že oblasť Pilska bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu.

Živočíšstvo

Fauna okolitej prírody je podobne ako flóra bohatá na výskyt rôznych druhov. Typickým predstaviteľom vodných živočíchov sú ryby. Najrozšírenejšou rybou je pstruh potočný. Nachádza sa ako v tichých zátočinách Veselovianky, tak aj v horských riavach na úpätí Pilska. Okrem pstruha sa v našich tokoch vyskytujú: hlaváč pásoplutvý a hlaváč obyčajný, čerebľa obyčajná, slíž obyčajný, lipeň obyčajný, jalec hlavatý a jalec obyčajný, ploska pásavá, hrúz obyčajný, ostriež riečny. Z obojživelníkov je najpočetnejší skokan hnedý. Takmer rovnako rozšírená, ale nenápadnejšia je ropucha obyčajná. V kalužiach poľných ciest, rigoloch a na iných podobných miestach nájdeme drobnú žabu s charakteristickým žlto-čiernym škvrnitým bruchom – kunca žltobruchého. Z mlokov má v tunajšej oblasti svoje zastúpenie mlok vrchovský a mlok karpatský. V lesoch s výskytom listnáčov žije veľmi vzácna salamandra škvrnitá. Fauna plazov príčinou chladného podnebia nie je veľmi rozšírená. Zastúpená je vretenicou obyčajnou, užovkou obyčajnou, jaštericou živorodou a slepúchom lámavým. Zo stavovcov sú druhovo najpočetnejšie vtáky. Vzhľadom na ich nesmiernu početnosť uvádzame len tie najvzácnejšie, medzi ktoré patria: bocian čierny a bocian biely, škovránok poľný, myšiarka ušatá, chrapkáč poľný, jastrab veľký, jastrab krahulec, sokol lastovičiar, sokol myšiar, kuviček vrabčí, kolibkárik zelený, vodnár obyčajný. Pomerne zachovalá je fauna cicavcov. Vo vodách a ich okolí žije: vydra riečna, ondatra pižmová a dulovnica väčšia. Druhovo sú hojne zastúpené hlodavce a hraboše. Z ďalších druhov tu nájdeme zajaca poľného, líšku, srnu, lasicu, hranostaja, medveďa hnedého, rysa ostrovida, vlka, ježa, kunu hôrnu, z kopytníkov je to jeleň, vzácny je diviak. Na stromoch žije veverička. V nedávnej dobe sa tu pomerne pravidelne vyskytoval los mokraďový.