Navigácia

Obsah

17. storočie


17. storočieObec Oravské Veselé bola založená 13. augusta 1629. V tom čase grófka Helena Illešháziová, rod. Turzová, vydala v Kaštieli sv. Žofie v Ružomberku zakladaciu listinu dediny Veselé. Helena Illešháziová v nej prikázala Romanovi Námestovskému, aby v lehote šestnástich rokov vybudoval usadlosti na ploche trinástich ralí. V uvedenom čase boli prví osadníci oslobodení od domovej dane, avšak nie od platenia desiatku za chov oviec. Roman Námestovský pochádzal z významného rodu šoltýsov Randovcov v Námestove. Podnikavý Roman veľmi dobre poznal lokalitu Veselé, kde mali Námestovčania pasienky pre ovce a hovädzí dobytok, preto sa podujal na neľahkú úlohu založiť tu dedinu. Za spoluzakladateľa si vybral Mateja Oščandu, ktorý pravdepodobne pochádzal z Rabče alebo z Oščandovej rale v Jablonke. Neobvyklou výsadou pre Romana a Mateja bolo udelenie šoltýskej rale vo veľkosti troch sedliackych ralí. Jedna raľa mala tridsať hektárov. Okrem toho grófka Helena darovala zakladateľom obce právo prevádzkovať mlyn a pílu. Dedina Veselé bola založená podľa valaského práva, a tak medzi povinnosti osadníkov patrila ochrana štátnej hranice Uhorského kráľovstva a ochrana obchodníkov, ktorí prechádzali zo Živieckeho panstva v Poľsku do Uhorska alebo naopak.

Daňové povinnosti starých Veselovcov v 17. storočí

Obyvatelia obce museli po uplynutí daňovej slobody v roku 1645 odovzdávať oravskému panstvu tieto dane a naturálne dávky: 52 baranov, 29 sliepok, 13 husí, 130 kusov vajec, 13 kún, 13 jarabíc, jedného vykŕmeného vola, poplatok 9 zlatých na zámockých drábov, poplatok za salaše, desiatok od výroby šindľov, valašskú daň 23 denárov, roboty a služby. Šoltýsi museli doviesť na Oravský hrad jeden voz soli a jeden voz vína. Okrem toho starousadlíci platili štátnu daň, ktorá sa skladala z vojenskej dane kráľovskému domu, dane na strážcov kráľovskej koruny a daň arcibiskupstvu v Ostrihome. V roku 1677 vydal oravský župan Juraj Erdödy nový súpis poddanských povinností. Šoltýsi v dedine mali daňové výhody a možnosti podnikania. Za užívanie jednej rale platili zemepánovi 15 zlatých, zatiaľ čo sedliaci platili 30 zlatých. Svoje „privilégiá“ zachovávali a manželstvá uzatvárali len s príslušníkmi šoltýskych rodín. Platilo, že ak by sa oženili či vydali na sedliacku raľu, porušili by tak zaužívanú feudálnu hierarchiu a stratili by šoltýske výhody. Medzi ich povinnosti patrilo voziť víno do panských krčiem v Slanici a Polhore, alebo zaplatiť 15 zlatých. Taktiež vozili soľ alebo museli zaplatiť 8 zlatých, 70 denárov, dodať ryby do hradnej kuchyne, dve jarabice, ovos do hradnej koniarne. Platili tieto poplatky: poplatok za užívanie troch mlynov a jednej píly, poplatok za mletie obilia a pílenie klátov, taktiež poplatok za pasienky na holi Mrazevka. Vo vojne museli bojovať v družine (kohorte) svojho zemepána. Sedliaci vybudovali usadlosti na ďalšej šiestej rali, ktorá sa nazývala Spolná. Zemepánovi platili dane za užívanie nehnuteľností, lesných pasienkov, za nerobotovanie na panských majeroch v okolí Oravského hradu, za drevo na výstavbu domov, ďalej poplatky na hradného kata, pandúrov, horárov, na opravu panskej krčmy, poplatky za úle, ovce a seno z panských lúk. Okrem toho odovzdávali naturálne dávky na Oravský hrad: 6 jarabíc, 6 husí, 18 sliepok, 60 vajec, 2 jahňatá, 1 vola, 3 lesné vtáky, ryby, 10 kubulov (asi 500 – 600 litrov) ovsa, 21 pltí, rôzne dary na krsty, svadby a pohreby zemepánov a zasadnutia Oravskej stolice. Opravovali hrad, slúžili pánom pri love lesnej zveri a v čase vojen vystrojili vojakov do pánovej kohorty. Ostrihomskému arcibiskupstvu platili cirkevnú daň 3 zlaté. Zemepán mal zo šoltýskej rale príjem 97 zlatých 68 denárov a zo sedliackych ralí 473 zlatých 23 denárov.

Náboženské rozpory v 17. storočí

Štefan Tököly, prívrženec Luterovej viery, daroval v roku 1657 synovi Romana Námestovského Jurajovi šoltýstvo. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zakladatelia obce nesplnili svoju úlohu. Juraj prijal priezvisko Veselovský a podľa vzoru svojho zemepána sa stal evanjelikom napriek tomu, že jeho otec Roman bol katolíkom. Juraj na Šubjakovej rali vybudoval malý drevený kostolík, v ktorom omše vysluhoval evanjelický kňaz Štefan Bocko z Námestova. V období reformácie a protireformácie bol kostolík vo Veselom zasvätený sv. Alžbete. Podľa kanonickej vizitácie žilo v roku 1659 vo Veselom 578 katolíkov a 239 evanjelikov. Richtár Juraj Veselovský mal synov Mikuláša, Mateja a Pavla. Mikuláš dal svojmu synovi meno Roman, ktorý sa v roku 1715 spomínal ako richtár vo Veselom a bol rímsko-katolíckeho vierovyznania ako jeho pradedo. V priebehu 17. storočia sa do rodiny Veselovských priženili muži z rodov Chovančák, Poperačák, Janovák, Janoščák, Kubačák a Pavlák. V zmysle zaužívaného a platného inštitútu dedičného richtárstva sa príslušníci týchto rodov vždy navzájom dohodli, ktorý muž šoltýskeho rodu bude richtárom obce.

Povstania a vojny v obci počas 17. storočia

Počas povstania Gašpara Piku na Orave v roku 1672 stál Juraj Veselovský na strane odboja, ale po potlačení povstania sa zachránil a venoval sa rozvoju obce. Potomkovia Juraja Veselovského boli rovnako odvážni, silní a húževnatí. Keď počas jesene roku 1683 litovské vojsko plienilo oravské mestečká a dediny, Veselovci sa im ubránili vlastnými silami a svoju dedinu od plienenia a vypálenia zachránili. Litovci boli žoldnieri pod vedením hajtmana Kazimíra Sapiehu, ktorých do rozhodujúceho boja proti Turkom pri Viedni najal poľský kráľ Ján Sobiesky. Prechádzali Oravou, správali sa násilne a dobyvačne. Vypálili 27 oravských obcí, medzi nimi aj stoličné sídlo Veličnú. Obyvatelia sa zachraňovali útekom do hôr. V druhej polovici 17. storočia a v prvých dvoch decéniách 18. storočia prešla dedina Veselé ťažkým obdobím (vojny, neúrody, epidémie). Počet obyvateľov klesol o 330 – z 817 obyvateľov v roku 1659 na 490 v roku 1715.