Obec Oravské Veselé
č. 374
029 62 Oravské Veselé
IČO: 00650498
DIČ: 2020573489
e-schránka: E0005585283
Na začiatku dvadsiateho storočia malo Veselé 2070 obyvateľov a 442 domov, avšak v nasledujúcom období počet obyvateľov a domov vplyvom nepriaznivých životných podmienok klesal. Následkom požiarov, povodní, dažďových prívalov a veterných smrští klesol v rokoch 1900 – 1920 počet obyvateľov o 252. V roku 1927 bolo vo Veselom 411 domov, z toho 119 bolo chatrných a 292 veľmi skromných. Väčšina obyvateľov Veselého sa živila roľníctvom a drevorubačstvom. Zachovávali pôvodné kopaničiarske osídlenie. Každý gazda mal pôdu v okolí svojej usadlosti. Uličné cesty k domom neexistovali. K dispozícii bola len hlavná cesta, ktorá viedla cez dedinu ku kostolu. Roľníci pestovali ovos, jačmeň, žito, zemiaky, ľan a na menších plochách kapustu, kŕmnu repu, hrach, viku, konský bôb a ďatelinu. Kvalitu lúk znižovala nadmerná zamokrenosť. V rokoch 1930 – 1932 bola zrealizovaná meliorácia lúk od Mušáka ku Rakovke, na Mydliarovke, Kozoňovke, Frankovke a Žajovke.
Najväčšia pozornosť bola sústredená na chov hovädzieho dobytka. V roku 1922 chovali ľudia 1007 kusov a v roku 1940 dokonca 1498 kusov hovädzieho dobytka. Rozšírený bol aj chov oviec. Najviac oviec ľudia chovali v roku 1938, a to 310. Najmenej v roku 1933, len 191 kusov. Chov koní predstavoval okolo 230 kusov, ošípaných sa chovalo okolo 500 kusov. V roku 1938 sa vyskytla slintačka a krívačka hovädzieho dobytka a v roku 1943 mor hydiny. Okrem roľníctva sa ľudia v obci zaoberali aj inými spôsobmi obživy. Pomerne rozšírený spôsob bol prevádzkovanie rôznych foriem živností. Dňa 16. decembra 1928 bolo v obci založené Úverové družstvo. Na stavbu rodinných domov a hospodárskych stavieb sa používalo výlučne drevo a strechy sa pokrývali šindľom alebo slamou. Ľudia si svietili sviecami a lampášmi, varili najmä na otvorenom ohni. Tento spôsob života zapríčiňoval veľké množstvo požiarov. Vo februári 1933 bol v obci založený hasičský spolok. K dispozícii mal tri obecné hasičské striekačky. V decembri 1934 obecné zastupiteľstvo hasičský spolok zrušilo s odôvodnením, že nemá v obci význam. Okresný úrad vyzval obecné zastupiteľstvo, aby bol spolok opäť založený. Predstavitelia okresu pohrozili, že ak sa tak nestane, zastupiteľstvo rozpustia. Dňa 8. septembra 19636 hasičský spolok svoju činnosť opätovne obnovil. Obec mala povinnosť počas celého roka udržiavať cestu do Mútneho, Jasenice a Námestova v dobrom stave. Cesta bola vtedy štrkovitá. Ľudia na ňu navážali hŕby štrku a skál z potokov, rozhrabali ich, utlačili a popri ceste vytvorili rigol na odtekanie vody. Medzi ďalšie povinnosti obce patrila aj stavba mostov v obci. Materiálom prispieval na ne spolok bývalých urbarialistov.
Do roku 1923 stál na čele obce richtár, v rokoch 1923 – 1940 starosta, v rokoch 1940 – 1945 vládny komisár a v rozmedzí rokov 1945 – 1990 to bol predseda miestneho národného výboru. Od roku 1990 až dodnes je opäť prvým občanom obce starosta. Vo funkcii prvého občana obce sa od roku 1900 do roku 1945 vystriedali Jakub Francúz, Jozef Sameliak, Anton Ševčík, Serafín Francúz, Ignác Sameliak, Anton Marcoň, Anton Majkút a Ján Balcerčík. Miestny národný výbor v Oravskom Veselom bol založený 10. apríla 1945. Jeho prvým predsedom sa stal Anton Sameliak. Vo funkcii predsedov Miestneho národného výboru v Oravskom Veselom sa vystriedali: Ignác Sameliak (1945 – 1948), Anton Pisarčík (1948 – 1952), Serafín Kozák (1953), Jozef Kormančík (1954 – 1960), Štefan Marcoň (1960 – 1964), Anton Rejduga (1964 – 1974), Stanislav Červeň (1974 – 1976) a Emília Pavláková (1976 – 1990). V rámci demokratizačného procesu súvisiaceho s Nežnou revolúciou sa v roku 1990 uskutočnili v obci opäť slobodné voľby. Ľudia v nich volili starostu a poslancov do obecného zastupiteľstva. Prvým starostom obce po roku 1989 sa stal Ing. Miroslav Majkút. Zároveň bol aj posledným najvyšším čelným predstaviteľom obce v 20. storočí. V rokoch 1909 – 1945 pôsobil v obci obvodný notársky úrad. Voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva sa v rokoch 1923 – 1938 konali každé štyri roky. Veselovci v tom čase dávali najviac hlasov Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, menej Republikánskej strane a Sociálno-demokratickej strane. Medzi zamestnancov obecného úradu patrili na začiatku 20. storočia obecný cestár, zriadenec (doručovateľ), obecný tútor (sirotský otec) a dve pôrodné babice. Obecným cestárom bol do roku 1936 Michal Šimurda. Neskôr ho vo funkcii vystriedal Štefan Kromka. Do roku 1938 bol obecným poštárom Jozef Sirotiar. Od roku 1938 sa obecným poštárom stal Karol Morga. Pôrodnými babicami boli v tom čase Mária Stopjaková a Mária Kampošová.
Prvá svetová vojna, ozbrojený vojnový konflikt trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, bol dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva a veľmi nepriaznivo ovplyvnil aj život vo Veselom. Počas prvej svetovej vojny obyvatelia obce zažili biedu, hladovanie a umierali na infekčné choroby. Vojnové útrapy sa prejavili najmä nedostatkom potravín, liekov, petroleja, mydla a iných priemyselných tovarov. Veľkú bolesť spôsobila mnohým rodinám strata ich otcov, manželov a synov. Dedinu zasiahlo dvadsaťdva odvodov chlapov na front. Ženy, deti a starci stačili obrobiť len polovicu oráčin. Počas vojnových rokov žandári drancovali jednotlivé poľnohospodárske usadlosti. S bodákmi a bajonetmi rekvirovali dobytok, kone, obilie, seno, slamu a ďalšie produkty. Ľuďom často ostalo len to, čo stihli ukryť. V roku 1916 sa v obci rozšírila epidémia šarlachu, ktorá usmrcovala najmä deti. V roku 1917 prišli do obce ozbrojení žandári zobrať kostolné zvony na výrobu vojenskej munície. Odniesli tri zvony. Pavol Čepčár Sadľák stihol ukryť najmenší zvon – cengálku.
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako, aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov. Dňa 1. septembra 1939 sa začala druhá svetová vojna prepadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Nemecké vojsko postupovalo cez Oravu na Poľsko. 30. augusta 1939 prišli nemeckí v plnej zbroji do Veselého a pripravovali sa na ničivú inváziu do Poľska. Zdržali sa tu dva dni a 1. septembra 1939 vtrhli na územie našich severných susedov. Vojnové pomery priniesli v hospodárstve mnohé obmedzenia a regulácie. Bol zavedený prídelový lístkový systém na petrolej, obuv, potraviny. Boli zavedené zakáľacie povolenky, povinný výkup ošípaných a hovädzieho dobytka pre verejné zásobovanie. Boli rekvirované kone do armádnych záprahov. Mladí Veselovci chodievali za Slovenského štátu na sezónne práce do Nemeckej ríše. V roku 1939 ich odišlo 98 a v nasledujúcom roku 84. Krutý osud postihol židovské rodiny Schwartzovcov, Hruškovcov a Freyovcov. Nacisti ich v roku 1942 odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime a už nikdy sa nevrátili. Veselovci sa po vyhlásení mobilizačnej vyhlášky Oravského revolučného národného výboru dňa 31. augusta 1944 aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Veliteľ žandárskej stanice Ján Martinka, strážmajster Ján Džugan, Ondrej Kráľ, Jozef Slivka a Zoltán Michal zorganizovali bojovú jednotku. Pridali sa k nej príslušníci pohraničnej finančnej stráže. Spravodajskú činnosť mal na starosti notár Miloslav Šoltýs a učiteľ Viktor Jagelka. Jednotka zaujala bojové postavenie v chotári smerom na Rabču, odkiaľ sa očakával príchod nemeckých vojakov. Nemci obsadili Rabču dňa 3. septembra 1944 a nasledujúceho dňa Mútne. Jednotka vo Veselom dostala posilu – pätnásť mužov pod vedením poručíka Kovalíka z Námestova. Dňa 5. septembra 1944 došlo k prestrelke, po ktorej sa nemeckí vojaci stiahli. Bojová jednotka vo Veselom sa v noci 7. septembra 1944 presunula do Lokce. V tento deň prišli do Veselého nemeckí vojaci. Hľadali partizánov a vyrabovali žandársku stanicu. Zatkli Jozefa Vajteršica, Pavla Ganobčíka, Pavla Konfala, Jána Šubjaka, Jozefa Machyňáka, Jána Šimurdu a Alojza Kuráka. Počas zimy 1944/1945 nemeckí vojaci a vlasovci zobrali roľníkom na 166 usadlostiach dobytok, kone, hydinu, mliečne výrobky, obuv, odev a rôzne náradie. Obyvatelia museli budovať vojenské opevnenie (okopy, betónové guľometné hniezda, tankové prekážky a jamy), pretože Nemci očakávali príchod Červenej armády z poľskej strany. 18. februára 1945 boli chlapi vo veku 20 – 40 deportovaní do Martina, odtiaľ ich mali poslať na taliansky front. Takýmto spôsobom chceli Nemci oslabiť partizánske hnutie a postup sovietskej armády. Sovietske vojská generála Jeremenka oslobodili Veselé 3. apríla 1945, v utorok po Veľkej noci. V povstaní padol pri Zemianskej Dedine František Kozoň. Ťažko ranení boli Michal Joštiak, Ján Janičák a Jozef Vajteršic.
Prvoradou úlohou novovzniknutého miestneho národného výboru v povojnových rokoch bolo zabezpečiť zásobovanie obyvateľov, obnoviť komunikácie a bezpečnosť. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia platili v obci až do leta roku 1947. Horské a podhorské usadlosti v pohraničných oravských obciach vykrádali a rabovali Benderovci. Bandu ozbrojených Benderovcov tvorili bývalí vojaci, utečenci a rôzne živly z Ukrajiny a Poľska. Cez Slovensko sa rozhodli prejsť do americkej zóny v Rakúsku. Poľnohospodársky rok 1947 bol veľmi suchý a neúrodný. Do roku 1953 existoval lístkový systém na potraviny, textil, obuv a priemyselný tovar. Existoval aj čierny trh, na ktorom boli všetky tovary predražené. Z toho dôvodu niektorí ľudia pašovali tovar z Poľska. Ľudia chodili za prácou do Ostravska, Ústia, Nižnej, Mokrade, Dolného Kubína a Istebného. V rokoch 1949 – 1989 budovali obyvatelia obce svoju dedinu podľa päťročných volebných plánov, ktoré sa nazývali päťročnice. V 50. rokoch 20. storočia bola obec elektrifikovaná. Bola postavená požiarna zbrojnica, základná škola (1957) a štvorbytovka pre učiteľov. O výstavbu modernej a architektonicky netradične riešenej základnej školy sa vo veľmi významnej miere zaslúžil pán učiteľ Anton Sameliak. V nasledujúcich desaťročiach ľudia vybudovali stovky murovaných rodinných domov, bezprašné cesty, mosty, dve šesťbytovky, zdravotné stredisko, verejné osvetlenie, obchody, materskú školu, športové ihrisko, kultúrny dom a obecný vodovod. V roku 1962 prevzal Štátny majetok do svojej správy úpadkovú poľnohospodársku pôdu (500 ha) v obci. Jeho členmi sa spočiatku stalo len dvanásť roľníkov. Do roku 1978 vstúpili do Štátneho majetku aj ostatní roľníci a vybudovali hospodársky dvor. Mal 130 zamestnancov. Ďalšie pracovné príležitosti poskytovala Drobná prevádzka MNV, prevádzka Okresného priemyselného podniku, ktorá pozostávala z krajčírskej dielne, elektroprevádzky a obchodu. Mnoho pracovných príležitostí poskytovala aj lesná správa.
Prevádzkové hodiny:
Pondelok - Piatok:
10:00-14:00 hodiny
Sobota: 9:00 - 11:00 hod.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |