Nárečie

Reč Oravského Veselého v skratke

Goralské nárečie Oravského Veselého sa na základe viacerých zvláštností zreteľne odlišuje od stavu v slovenských nárečiach (máme na mysli susediace stredoslovenské nárečie). Tieto zvláštnosti sa netýkajú v rovnakej miere všetkých jazykových rovín. Najväčšie odchýlky sú v oblasti hláskoslovia, najmä vo vokalizme (samohlásky). Menšie rozdiely sú už v tvarosloví a tvorení slov. Najmenšie rozdiely sú v oblasti slovnej zásoby a vetnej skladby.

Hláskoslovné zvláštnosti:

– Labializácia (o sa vyslovuje ako ŭo). Táto výslovnosť sa pokladá za dôsledok kontaktov goralských nárečí so slovenskými nárečiami. Napr. vŭorač, kŭosыk, cŭosnok a pod.

– Zvláštnosťou oproti slovenským nárečiam je hláska „ы“ (odborne nazývaná úzke zadopodnebné ẹ), v slovenskej dialektológii zapisovaná aj ako y. My uprednostňujeme zápis „ы“. Fonéma ы, ktorá sa vyskytuje po tvrdých i mäkkých spoluhláskach napr. v slováchvыrek, sыpula, mыs, rыňok a pod. Fonéma ы veľmi dobre odoláva vonkajšiemu vplyvu slovenských (oravských) nárečí. Táto skutočnosť je podmienená faktom, že pre spoluhláskový systém goralských dialektov je typická párová mäkkosť spoluhláskových foném.

– V nárečí Veselého (takisto aj v ostatných oravských goralských nárečiach) registrujeme odlišný stav vývinu praslovanských nosových hlások. Nosovky sa vyslovujú ako spojenie vokál plus konsonant (nosová spoluhláska alebo nazála). Napr. gonšenica, konsek, švjыnčiča pod.

– Ďalšou zvláštnosťou nárečia Veselého oproti slovenským nárečiam je tzv. depalatalizácia, čiže zmena e na o/ŭo/ ọ pred spoluhláskami r, l, n. napr. kršon, fcŭora, vjecọr a pod.

– Hláska ọ sa vyskytuje aj v postaveniach za praslovanské o (v týchto postaveniach je v stredoslovenských nárečiach často dvojhláskaŭo, väčšinou o), teda v slovách nọs, vọs, txọrš, stọl a pod. Táto fonéma sa zachováva veľmi dôsledne a pomerne dobre odoláva vonkajšiemu vplyvu spisovnej slovenčiny.

– ŭo za a v slovách xlŭop, glŭodnы, prŭox. Hláska ọ v slabikách za pôvodne dlhé slabiky, napr. mrọs, brọzda, dlọtkŭo, plọkač (ide tu o vývin praslovanského o po metatéze, resp. prešmyknutí likvíd v praslovančine v slabikách typu *tort, *tolt na trot-, tlot-).

– Charakteristické je aj ja v slovách ako hovjadŭo, vjater, stavjač, zarobjač a pod.

– Za pôvodné jerové hlásky (stav v praslovančine) je e a ы, napr. mech, ftŭorek, deska, vjonek, dыsc, ľыnŭovы a pod.

– V spoluhláskovom systéme sú zaujímavé výslednice vývinu hlásky ř ako spojenia dvoch spoluhlások, a to rž (v pozícii po znelej spoluhláske a pred znelou spoluhláskou na začiatku slabiky) alebo rš (v pozícii po neznelej spoluhláske a na konci slov), napr. gvaržič,drževŭo, kršыžvy, tršešňe, pastыrš. Niektorí zapisujú túto hlásku ako ř.

– V goralskom nárečí Oravského Veselého sa dôsledne zachováva praslovanský stav vo výslovnosti fonémy „g“ (miesto h) v prípadoch:gvjozdы, gыnš, gorcki, jegŭo a pod. V niekoľkých prípadoch sme zaregistrovali vo výslovnosti aj fonému „h“, a to vŭoha (citoslovce pre zastavenie koňa), hodňe, horžec (ale gŭorški), hubы, haľda a pod.

– Jednou z najtypickejších čŕt goralských nárečí je tzv. mazurenie, ktoré sa dôsledne zachováva aj v nárečí Veselého. Mazurenie sa prejavuje realizáciou hlások „c“ a „s“ namiesto hlások „č“ a „š“ (cuč, cыstы, sыrŭoki, sыtkŭo a pod.) a namiesto „ž“ goralskí autochtóni vyslovia „z“ (zuč, zыč, zыvы, zolondek a pod.).

– Ďalšie zmeny súvisiace so sykavkami, ktoré prebiehajú v nárečí Oravského Veselého sú: hlásky „z“ a „s“ sa vyslovujú ako „ž“ a „š“(žvjыrš, žыnč, šľiski, šanŭo, šmjoč še a pod.). Hlásky „ď“ a „ť“ sa v goralskom dialekte Oravského Veselého asibilovali a realizujú sa ako dž(aj dz) a č (džešik, džura, džeči, narŭodzыňe, čapkač, mŭocыč, čыnski a pod.).

V morfologickom systéme dialektu Veselého sa dôsledne uplatňujú tvary s osobnou príponou –e v nominatíve singuláru (pršide, vыjde,napise a pod.), oproti spisovným tvarom s koncovkou –em. Tvary tretej osoby množného čísla prítomného času majú vo Veselom vždy koncovku –o/–jo (pijo, špjыvajo, kršico a pod.). Sloveso byť sa časuje ako: jo jek, tы ješ, vọn je, mы me (stretneme sa aj s tvarom mы zme),vы šče, vọňi so. Ďalšie morfologické „anomálie“ (tvorenie slov) si môžete pozrieť na osobitnej stránke venovanej goralským nárečiam, kde uvádzame princípy tvorenia slov v goralských nárečiach Oravského Veselého, Mútneho, Oravskej Lesnej a Zákamenného Klina.

V porovnaní s ostatnými goralskými nárečiami, dialekt Oravského Veselého je najviac podobný s nárečím Mútneho. Veľkú účasť na tejto skutočnosti (veľká podobnosť nárečí vo všetkých jazykových rovinách) má iste geografická poloha, keďže Mútne a Veselé sú od seba vzdialené iba päť kilometrov a chotárnymi susedmi sú zväčša obce s goralsky hovoriacim obyvateľstvom. Keď sa rozprávajú dvaja príslušníci strednej generácie (jeden je Mútňan, druhý Oravskoveselčan), je veľmi ťažké zistiť, ktorý je odkiaľ.

V lexike (slovná zásoba) je málo slov, ktorých pôvod by sme nevedeli určiť, preto vyhlasujeme, že na lexikálnej rovine nachádzame najmenej rozdielov medzi goralskými nárečiami, slovenskými nárečiami, resp. spisovnou slovenčinou a poľskými nárečiami, resp. spisovnou poľštinou.

V slovníku periférnych výrazov, ktorý sme pred piatimi rokmi vytvorili (je tam asi 2500 hesiel) sa nachádza množstvo výrazov, ktorým by v súčasnosti rozumeli už iba starší autochtóni. Ich pôvod je však preukázateľný a etymológia priezračná. Ide o slová remeselníckej proveniencie väčšinou nemeckého pôvodu. Botanická či zoologická nomenklatúra čerpá väčšinou zo starej slovenčiny či češtiny. Slová každodenného používania majú slovenský (samozrejme pogoralštený tvar) či poľský pôvod a pod.

Typický príklad čisto goralského výrazu je lexéma vыrek, ktorej pôvod je neznámy. Takisto aj niektoré osobité onomatopoické výrazy (príklady môžete nájsť na stránke o goralských nárečiach v podkapitole Slová z onomatopoí a z iných slovných druhov).

Verím, že tento stručný článok pozitívne prispel k poznaniu nášho jazykového kultúrneho dedičstva. Ak by sa chcel ktokoľvek podeliť s vlastnými bádateľskými aktivitami v tomto smere (hoci aj skromnými), nech sa ozve.

www.goralske-narecie.estranky.sk

Autor: Karol Gočál