Navigácia

Obsah

Symboly obce


Erb-vlajkaAko všetky obce v minulosti, ani Oravské Veselé doteraz nemalo vlastný erb. V minulých storočiach mohli erby používať iba fyzické osoby – šľachtici a okrem nich slobodné kráľovské mestá a cirkevní preláti, tvoriaci tzv. stavy krajiny. Vznik erbov siaha do raného stredoveku, do krajín západnej Európy. Spočiatku ich používala výlučne šľachta, a to z čisto praktických dôvodov. V dobe, keď neexistovali uniformy a šľachtici na koňoch bojovali v brnení, slúžil štít so znamením na odlíšenie jednotlivých rytierov v boji. Tomuto praktickému hľadisku bola vtedy a stále vlastne je podriadená aj tvorba erbov.

Základom erbu je totiž štít, dodnes tvarovo vychádzajúci zo stredovekých vojenských štítov a na ňom umiestnené znamenie, ktoré by malo byť predovšetkým jednoduché, dobre viditeľné a ľahko rozpoznateľné. Na základe týchto požiadaviek vznikla a rozvíja sa veda o tvorbe a štúdii erbov – heraldika. Heraldika má prísne pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať aj v súčasnosti, keď už dávno zanikla prvotná funkcia erbov a tieto platia i pre tvorbu obecných erbov. Neskôr nadobudli erby popri vojenskej aj funkciu právnu (administratívnu), ako znaky totožnosti ich majiteľov. Tak vznikli erby slobodných miest a cirkevných inštitúcií. Obce majú právo prijímať a používať vlastný erb až v súčasnosti, v zmysle zákona SNR o obecnom zriadení č. 369 / 1990 §1, ods. 4 Zbierky zákonov. Obce ani zemepanské mestečká v minulosti nemali erby v pravom slova zmysle. Neznamená to však, že nedisponovali vlastnou špecifickou symbolikou, ktorá bola nutná už z praktických dôvodov. V obecnej administratíve museli používať obecnú pečať s vlastným symbolom (niekedy iba s nápisom). V prípade obce Oravské Veselé sa doteraz preukázateľne zachovala podoba pečate z 18. storočia, ktorá poslúžila ako hlavný prameň pri spracovaní obecného erbu.

PečaťErb obce Oravské Veselé tvorí: V striebornom (bielom) poli štítu na zelenej pôde medzi dvoma zelenými ihličnatými stromami zelená rastlina s červeným kvetom so zlatým (žltým) stredom. Štít: neskorogotický. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z 18. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí (MOL Budapest V-5: Altenburger Pecsétgyűujteménye). Na pečati s kruhopisom SIGILIUM POSSESSIONIS VESELE (pečať obce Veselé) sú vyobrazené na pôde medzi dvoma vysokými ihličnatými stromami z jedného miesta vyrastajúca rastlina. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia sa odporúčalo, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít sme zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate). Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Oravské Veselé po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Ideobý návrh: PhDr. Peter Kónya Grafický návrh: Firma L.I.M., Prešov